Slávnostný príhovor riaditeľky školy:

Vážení kolegovia, milí žiaci, vážení prítomní!
O chvíľu zazvoní zvonec a bude koniec, nie však rozprávky, ale školského roka. Skôr, než sa symbolicky zatvorí brána školy, mali by sme sa obzrieť dozadu a zhodnotiť uplynulých desať mesiacov.
Pred 10 mesiacmi, čo sa mi zdá, akoby to bolo včera sme plní očakávania otvárali bránu školy školskému roku 2019/2020. Vrhali sme sa do učenia, práce a každodenných povinností s novou energiou netušiac, akú skúšku nám život pripraví. Netušili sme, že stereotyp bežných školských rokov naruší udalosť, ktorá otestuje nás všetkých. Po úspešne zvládnutom prvom polroku a polročných prázdninách sme sa ešte ani poriadne nerozbehli a školské brány sme museli zatvoriť, aby sme chránili svoje zdravie a bezpečnosť. Začalo obdobie, aké nikto z nás predtým nezažil. Naša škola sa zrazu presunula do našich domovov, ktoré sa stali naším pracoviskom na niekoľko týždňov. Boli to týždne, v ktorých sme sa učili všetci spolu – hľadali sme si spôsob, ako učiť a ako sa učiť, spôsob, ako sa stretávať, aj keď nemôžme byť spolu, ako zvládnuť okrem učiva rôznych predmetov aj svoj strach. Zrazu sme sa navzájom vpustili do našich domácností, spoznávali sme sa inak, ako je to v škole. Vyučovania sa zrazu každodenne zúčastňovali aj rodinní príslušníci – rodičia, starí rodičia a súrodenci. Vytvorili sme si vzťahy, aké by za bežného vyučovania možno nikdy nevznikli.
Nebolo to ľahké, ale musím s hrdosťou vyhlásiť, že sme to úspešne zvládli.
Najmä pre našich prváčikov a ich pani učiteľku to bol krst ohňom, veď zvládnuť veľkú časť toho najdôležitejšieho – čítania, písania a základov počítania – online, bolo veľmi náročné. Ale vďaka vášmu spoločnému úsiliu ste to výborne zvládli.
Samozrejme, ani pre ostatných to nebolo jednoduché obdobie – donútiť sa učiť sa doma, nastaviť si režim dňa, aj keď bolo veľkým lákadlom leňošiť v posteli celý deň, učiť sa samostatne, bez priamej pomoci učiteľa.....ale aj to ste väčšina z vás zvládli. A v závere prišlo zhrnutie z vašej strany: Pani učiteľka, my už chceme ísť do školy! Veta, ktorú som si myslela, že od žiakov počuť toľkokrát nikdy nebudem. Pretože ste si práve všetci uvedomili, že škola nie je len učenie sa, skúšanie, písomky a testy. Škola je každodenný režim, ľudia, kotrých každodenne stretávate: spolužiaci, priatelia, učitelia, veľakrát aj zábava a šport, je to vaša istota, že niekam patríte. A to, že všetci niekam patríme, sme doteraz brali ako samozrejmosť, ale po týchto 2 mesiacoch odlúčenia sme všetci zistili, že nám je doma síce veľmi dobre, ale predsa nám čosi/ktosi chýba.
Deviataci, na chvíľu by som sa chcela prihovoriť aj vám. Posledný ročník, posledné dni na našej škole ste si pravdepodobne predstavovali inak. Ale život nám napísal takýto scenár a my musíme podľa neho hrať. Dovolím si dúfať, že budete „hrať" usilovne, s entuziazmom a s vidinou úspešne dosiahnutého cieľa, pretože byť uvoľnení tak, že sa takmer rozpadnem je síce príjemné, ale nie vždy pritom zužitkujete všetok svoj potenciál a možno premárnite svoje šance. Ja vám určite budem držať palce, aby ste v ďalšom štúdiu boli úspešní, že to, čo ste si zvolili, vás bude baviť a tak v tej oblasti budete úspešní – to by som zo srdca želala vám všetkým.
Vážení pedagógovia, teraz by som chcela osloviť Vás. Chcem sa Vám poďakovať, že ste svoje povolanie počas tohto školského roka vykonávali zodpovedne za akýchkoľvek podmienok. Za to, že ste žiakom ukázali, v čom sú dobrí. Možno im predtým nikto nepovedal alebo nemal šancu si všimnúť, že sú na niečo talentovaní Často práve vy ste tí, čo v nich objavujú veci, poukazujú na ne a pomáhajú ich zveľaďovať.
Ďakujem Vám aj za to, že ste ich vyťahovali z ich komfortných zón. Ukázali ste im, že veda môže byť zábava, že matematika sa dá pochopiť, alebo ste ich donútili na literatúre čítať diela, ktoré im možno zmenia život. Narúšali ste ich komfort aj tým, že ste im zadávali úlohy, ktoré im často boli proti srsti, ale naučili ste ich nimi získať potrebné informácie a aj to, že v živote často budú musieť vykonať veci, ktoré sa im nie vždy budú páčiť a nie vždy budú chcieť.
Ďakujem Vám, že žiakov nútite rozmýšľať, za pomocnú ruku a povzbudenie k činu, keď sú presvedčení, že na to nemajú.
V neposlednom rade by som sa chcela poďakovať aj všetkým nepedagogickým zamestnancom za to, že nám svojou každodennou prácou pomáhajú pripraviť podmienky na to, aby sme sa v škole cítili dobre, aby nám nič nechýbalo, mali sme čisto a bezpečne; zamestnancom školskej jedálne za celoročnú prácu a za pružné prispôsobenie sa mimoriadnej situácii po znovu otvorení škôl.
Znova sme o krôčik bližšie k tomu zvončeku, ktorý ohlási koniec školského roka, ale ešte pred tým, ako zazvoní, dovoľte mi zaželať vám krásny prázdninový čas, teplé slnečné lúče, bezstarostný oddych, s ktorým načerpáte energiu do nasledujúceho školského roka.

 Fotogaléria